Výlet do Paradise Valley a prechádzka po pláži v Agadire

Stávame relatívne skoro, dnes je čas nášho výletu do Paradise Valley. Presne o 8:30, ako bolo dohodnuté nás nakladá pred hotelom minibus a ideme na výlet smer kaňony kopcov Atlasu.

Pradise Valley je niekoľko kilometrová oáza v kopcoch v kaňone pohoria Atlas. Zhruba 50 km od Agadiru. Minibus zastavuje pri ďalších 3-4 hoteloch a nakladá viacero turistov. Nemcov, angličanov, francúzov, rumunov a 2 ks Slovákov sú už naložený 🙂

Už nás vezú! Turisti na obhliadke argánovej farmy. Podorzivé je vždy, keď nevidíte nápisy v arabčine, ale iba v angličtine. Sem nechodia nakupovať domáci = vyššie ceny 🙂

Výlet sme si vyčekovali dopredu na webe ešte doma. Teda, keď nás oslovil pánko pri hotely s ponukou výletov, zobrali sme to. Cena bola 400 DH, teda 20 DH na osobu. To je dobrá cena, na webe si môžete dopredu zabúkovať výlet pre 2 osoby zhruba za 50-65 €.

Inak si myslíme, že tieto výlety asi nie je nutné búkovať dopredu cez web. V Maroku si podobné výlety môžete kúpiť na každom rohu. Aj reštaurácie ich majú v ponuke ako doplnkovú službu. Cenovo to výjde lacnejšie na mieste, ako cez web dopredu.

Komúnna záhrada, kde pestujú rôzne bylinky a plodiny

Počas cesty dostávame výklad o regióne Agadiru, pohorí Atlas a tak všeobecne. Agadir je vlastne komplet nové mesto, ktoré postavili nanovo po zemetrasení v roku 1960, ktoré zničilo 90% mesta. Tiež Agadir nemá určené hranice, je to akoby súbor troch miest, ktoré sa zlievajú do jedného a v tejto aglomerácii žije viac ako 900.000 obyvateľov.

Pri výklade bolo niekedy ťažké počúvať, čo sprievodca hovorí, lebo jeho angličtina síce bola dobrá, ale výslovnosť jednotlivých slov bola občas nezrozumiteľná.

Argánové jadrá pred spracovaním na argánový olej

Prechádzame mestečkom Tamraght, ktoré podľa sprievodcu je vychytané svetoznáme miesto na surfovanie. Za Tamraghtom už stúpame do kopcov. Zastavujeme v botanickej záhrade, resp. argánovej farme. Tu pestujú a vyrábajú rôzne oleje, medy, korenia a kozmetiku hlavne z agránoveho stromu, timiánu, kaktusov, ale aj z iných rastlín.

Záhrada nie je veľká, je však plná zelene, kvetov, byliniek a stromov. Prostredie pôsobí veľmi krásne a ukľudňujúco. Taká zelená oáza vo vyprahnutých kopcoch pohoria Atlas. Cesta do Paradise Valley by mala trvať zhruba 50 minút, keď nerátame teda zastávku na argánovej farme.

Lúpanie agránových jadier tradičným spôsobom

Od mladej slečny s dobrou angličtinou si vypočujeme výklad o tom ako sa pestujú a spracovávajú tieto plodiny. Môžeme ochutnať medy a oleje z argánu, kaktusov a rôznych byliniek. Máme si možnosť tiež vyskúšať lúpanie arganových jadier tradičným spôsobom, teda ručne s kameňom na kameň.

Presúvame sa po záhradke do vnútra budovy, ktorá je šikovne prispôsobená na turistické prehliadky. Inak argánovy strom, kým začne rodiť plody, môže prejsť až 30 rokov a bez vody vydrží aj 10 rokov.

Prezentácia výrobkov nielen z argánových jadier, ale aj iných plodín

Následuje ďalšia prednáška o výrobkoch z týchto plodín (argánový olej na jedenie aj kozmetické účely, mydlá, šampóny, korenia a.t.ď.), mažú nás všetkými masťami a voňavkami. Skôr by sme to však mohli nazvať predajnou prezentáciou 😀

Slečna nezabudne spomenúť, že tu majú najlacnejšie výrobky z argánu, lacnejšie ako v meste. Nie je to úplne pravda, ale ceny tu aspoň niesu extrémne turisticky prepálené. Kupujeme si zopár drobností ako mydlá a korenie.

Pokračujeme ďalej, krátka zastávka na kopci nad oázov, odkiaľ je pekný výhľad, aby sme si spravili zopár fotiek. Zakrátko dorazíme do Paradise Valley, pri dedinke Immouzer, resp. na parkovisko, odkiaľ treba zostúpiť do údolia-kaňonu s jazierkami.

Cestou do údolia nás viedol miestny starší pánko ako sprievodca, zrátal si nás a veľmi dával pozor aby sme boli všetci pokope. Po 5 minútach chôdze, nie príliš náročným terénom (ten naozaj náročný terén príde pred koncom!) to vzdávajú dvaja dôchodcovia z Nemecka.

Sprievodca troška stresuje, lebo sa to dozvie až neskôr a chce sa vrátiť po nich, ale ďalší nemec vysvetľuje, že oni tú cestu nedajú a išli naspäť na parkovisko.

Zhruba 20 minút chôdze vyprahnutou úzkou kopcovitou cestičkou k prvým jazierkam. Tu už sú stánky s občerstvením, ceny vyzerajú v pohode, rozumej pre domácich. Stoly a stoličky sú rovno v potôčiku, teda pri čilovaní, môžete močiť nohy rovno vo vode.

Jazierko v kaňone, chvíľa oddychu po ceste kaňonom

Vôňa dreveného uhlia a tajinov sa nesie ovzduším. Tieň pod palmami je príjemny, naozaj rajské údolie 🙂

Potom pokračujeme ďalej ďalších 15-20 minút chôdze. To už však miestami po náročnejšom chodníku. Kým dorazíme k ďalšiemu jazierku, leje z nás ako z krhly.

Ihneď sa vyzliekame a vrháme do zelenej vody jazierka, ktorá je super osviežujúca a tešíme sa z toho. Pri jazierkach sa zdržíme asi 20-30 minút. Niečo zjeme a následne sa vraciame hore k parkovisku, kde nás už čaká minibus a cesta späť do Agadiru.

Na ľavom obrázku nie som ja, ale odvážnejší chlapík, čo mal podobné plavky 🙂

Inak pri stánkoch bol relatívny poriadok, popri cestičke celkom dosť odpadkov, proste ľudia v Maroku niesu veľmi naučený hádzať odpadky do košov (však ich majú aj poredšie v mestách). V tomto prípade však odpadky nechávajú aj v kaňone, v niektorých prípadoch sa ich pokúsia spáliť na mieste, čo potom vyzerá celkom zle.

Poobede čilujeme na hotely a podvečer, keď sa troška stlmí slnko, ideme omočiť nohy na pláž. Chvíľu sa opaľujeme a kto sa nepristaví? Abdul koblihář.

Jasné, že si nás pamätá z predošlého dňa. Že sme mu včera sľúbili, že dnes si od neho kúpime donut. Tak teda vysvetľujeme, že nejeme šišky ani doma, ani v Maroku. Po krátkej dobe pochopí, že nespravíme obchod a odchádza preč s hláškou Slovakia katastrof 😆

Po kúpaní si dávame dlhú prechádzku po pláži smerom od centra, až skoro na koniec pieskovej pláže, kde nás otáča policajt, teda ďalej sa ísť nedá.

Vraciame sa po promenáde smerom do centra pláže, kde sa nachádza obrovské ruské kolo a obkľukou cez mesto späť do hotela.

Ešte sa pristavujeme pri pánkovy, čo nám predal výlet do Paradise Valley a ďakujeme mu, sme s výletom spokojný. Pýtame sa, či nevie o nejakých bicykloch na požičanie, zlomok sekundy premýšľa a už nás ťahá 50 metrov po uličke ďalej k známemu. Ten prenajíma bicykle.

S pánkom čo nás dotiahol, zjednávame cenu, chce 250 DH, zjednáme na 200 DH, dávame mu 100 DH zálohu s tým, že zajtra o 9:00 nám ich pánko, čo prenajíma bicykle, dovezie pred hotel.

Inak máme podozrenie, že pánko čo šmelí na ulici obrázky, to robí iba ako zámienku, aby sa dostal do kontaktu s turistami a následne im predal zájazd alebo čo potrebujú 😀

Večer čil na hotely. Predtým však ešte zastávka vo večierke vedľa hotela. Už je po 20:00, tak pivo je už za závesom. Doniesli sme si aj vlastný vak. Ohlásime, že chceme pivo, mladík OK. Obracia sa na všetky svetové strany, pozerá sa, či ho niekto nevidí. Odhŕňa záves a rýchlo vyberá pivo, ktoré schovávam rovno do vaku. Slečne za pokladňou hovorí hurry up (rýchlo), aby nablokovala pivo.

Dnešný deň prebehol v poriadku, výlet do Paradise Valley sa nám veľmi páčil.

Galéria fotiek: