Doobeda vyrážame pozrieť známu turistickú atrakciu palác Bahia, ten sa nachádza neďaleko nášho riadu, kde sme ubytovaný.
Cestou míňame vchod do paláca a tak pokračujeme uličkami okolo paláca. Nevadí. Máme možnosť prejsť miestami, kde nie je veľa turistov.
Tesne za vchodom do paláca Bahia, ktorý sme minuli, stretáme asi 10 ročného chlapca. Ten nám chce strašne pomôcť s navigáciou do paláca a ukazuje Palace this ways (palác týmto smerom).
Odmietame ho s hláškou No Guiding (žiadny sprievod, žiadny sprievodca). Ten malý zmrd však ukazoval presne na opačnú stranu. Dookola veľkou obkľukou, ako sme za chvíľu sami zistili. To preto, aby mohol vypýtať viac peňazí za sprievod 😆
Po ceste vidíme stolársku dielňu, pílu, viacero automechanikov, čalúnnika, obchodíky, stánky s miestnymi šmakocinami, bylinkárov a aj stavbu základovej dosky domu, proste bežný život obyvateľov Marakéšu.
Pokračujeme v chôdzi podľa navigácie a stretávame španielsku rodinku, ktorá tiež hľadá palác Bahia. Ich angličtina je veľmi zlá. Pochopili sme sa však, že ani oni, ani mi, nevieme, kde palác je 😀
Cestou „okolo“ do paláca Bahia, sa na nás nalepujú ďalšie decká a aj dospelý. Chcú nám pomôcť s navigáciou, samozrejme slušne odmietame.
Po veľkom kolečku sa dostávame k reštaurácii Bahia a tá je, čuduj sa sveta, hneď vedľa vchodu do paláca. Tak sme to teda našli, turisti už stoja frontu na lístky. Vstupné 70 DH na osobu.
Palác Bahia dal postaviť Grand vizier Si Moussa pre seba a svoje ženy v polovici 19. storočia a bol to svojho času najväčší palác. Názov Bahia znamená „briliancia“ a nesie meno podľa jednej z jeho žien. V komplexe sa nachádza aj záhrada na ploche 8 000 m² a veľké nádvorie.
Priestory sú to pekné, nádherne dekorované kachličkami, vyrezávané a maľované ornamentálne stropy. Veľká aj malá záhrada a aj fontány sú úchvatné. Chyba nám tu však nejaký dobový nábytok, ktorý by tie priestory doplnil. Tým by bolo ukázané, ako to tu vyzeralo v časoch, keď sa v paláci žilo. Priestory sú však holé, bez nábytku a chýbajú aj popisky.
Po paláci Bahia sa vydávame smerom do štvrte Kasbah, kde sa nachádzajú hrobky rodu Saadiovcov. Vstupné je 70 DH na osobu. Dopredu sme si to vygúglili, ako to tam vyzerá, po chvíli váhania nakoniec návštevu vzdávame a nejdeme dnu.
Po ceste späť do riadu, kupujeme klasické suveníry ako magnetky a pohľadnice. Vraciame sa zmorený poľudňajším slnkom a chvíľu oddychujeme.
Poobede sa vydávame krížom cez námestie Jemaa el-Fna k Marakéšskemu múzeu. Vstupne je 50 DH na osobu. Múzeum je hodne opotrebené, steny ošúchané, fľakaté a popraskané. Niektoré exponáty obrazov silno vyblednuté časom.
V múzeu je z každého rožku trošku. Je tu zopár zaujímavých exponátov, pekná a veľká hlavná sála s fontánkou v strede. Aj súčasné umenie vo forme obrazov. Aj exponáty textílií, zbraní a keramiky. Aj workshop arabskej kaligrafie. Aj aktuálna výstava obrazov a aj kultúrno historické exponáty. Dokonca aj pôvodný hammam, čo sú arabské kúpele.
Po návšteve múzea vychádzame von a na mape vidíme, že kúsok opodiaľ je historická budova. Je to mešita Ben Youssef Mosque. Je však čas modlitieb a mladý muž nám hovorí, že teraz tam nemôžeme ísť. Splieta niečo o berberoch a o nejakom trhu, ale nerozumieme mu presne čo má na mysli.
Sme neznalí miestnych pomerov, tak sa otáčame a ideme od mešity preč. Potom stojíme znova pred múzeom a rozmýšľame kam ďalej.
Typan, čo nás poslal od mešity preč, ide znova okolo a zase niečo splieta o trhu a berberoch. Akurát dnes prišli na jeden deň z kopcov Atlasu do mesta na trh a predávajú kože, že nech tam ideme.
Zrazu zhukne na okolo idúceho chlapíka hey berber a arabsky mu hovorí, nech nás tam zoberie. Nemáme ani tušenia kam, ale ideme s Berberom. Po ceste nám ukazuje ruky, má ich červené od farby. Vysvetľuje, že je to od spracovávania kože.
Aj berber spomína príbeh o tom, ako raz do týždňa prichádzajú berberi z hôr do mesta na trh s kožami ku Bab Debbagh. Zhodou okolnosti je to dnes! Berber nám cestou vysvetľuje, že berberi sú tradične známi ručným spracovaním kože, preto má ruky sfarbené do červena.
Ideme niekam asi 10-15 minút a ani nevieme kam. Vieme akurát, že sme v úzkych uličkách Mediny. Po ceste pochopíme, že nás berie do štvrte Kawtar, ktorá je známa svojimi koželužnami k bráne Bab Debbagh (Bab Debbagh Tanneries).
Vedie nás do bočnej uličky, kde je dvor. Hovorí, tu bývajú berberi, ktorý spracovávajú kože a chodia sem, ako už vieme, iba raz tyždenne, dnes! Šípime, že nám robí sprievodcu a bude chcieť zaplatiť. Vedie nás ďalej a vysvetľuje, že v koželužnách je smrad, ale oni že používajú berber gasmask (berberskú plynovú masku), čo je kus vetvičky mäty, ktorú si treba pridržiavať pri nose 😀
Potom nás zavedie na menšie luhovisko, kde nás zoznamuje s berberom managerom, ktorý nám akože dovolí nakuknúť do vnútra. Inak bez povolenia managera, to nie je možné a mohli by nám rozbiť foťák. No, tak dobre 🙂
Manager nám hneď tlačí do rúk berber gas mask, už spomínanú mätu. Aby sme tým prerazili smrad z koží. V zemi vidíme okrúhle kade a tiež kože porozťahované opodiaľ na zemi. Nevidíme však žiadnych ľudí, ktorý by tu niečo robili. Smrádeček samozrejme slušný 😆
Manager vysvetľuje pracovný postup a tiež že používajú pigeon poop (holubí trus) na niečo, už nevieme na čo, ale je to kvôli amoniaku v ňom. Všetko robia ako za starých čias. Hovorí, že arabi používajú na spracovanie kože stroje a chemikálie.
Dozvedáme sa ďalej, že berberi robia všetko ručne a používajú iba prírodné chemikálie. Kože z Číny? Podľa managera úplná katastrófa!
Manager nás následne berie kúsok ďalej po ulici, do ďalšieho koželuhoviska. Vyjdeme na druhé poschodie domu, odkiaľ je výhľad na celé koželuhovisko. Toto je ďaleko väčšie, ako to predošlé, čo znamená aj väčší smrad.
Rozmýšľame nad tým, že takéto prevádzky sa nachádzajú v centre mesta, kde bývajú ľudia hneď vedľa. Toto by na Slovensku asi neprešlo po žiadnej stránke 🙂
Môžeme si spraviť zopár fotiek a presúvame sa o poschodie nižšie, kde sa nachádza obchod zo všetkými možnými koženými výrobkami, aké si dokážete predstaviť. Aká to náhodička 😀
Berber manager nás zoznamuje so starším pánkom, vedúcim obchodu. Ten nám podáva ruky, víta nás, pozýva na už pripravený čajík. Keď vidíme čajíky, už šípime nejakú habaďúru, radšej čaj odmietame. A že „v pohodičke“, nech sa v kľude popozeráme po obchode.
V šope vidíme aj ďalších turistov so svojimi „sprievodcami“. Skúšam si kožené mokasíny v žltej farbe. Pánko vysvetľuje, že im hovoria marocké adidasky a že sa rozťahujú a prispôsobujú nohe nosením, čo je dobré. Ukazuje na moje tenisky Nike, „tieto sa nerozťahujú, niesu dobré“. Špekulujeme nad veľkosťou, pánko radí, že sú mi akurát, ja že díky, ale nechcem ich 🙂
Potom zbadáme pufy sedáky, ktoré sme plánovali kúpiť a tak Katka začne riešiť. Pánko ukazuje, hovorí, vysvetľuje, cenu však nechce povedať. Keď sa pýtame tretí krát na cenu, berie nás vedľa do miestnosti, kde nás usadí na lavičku a vyťahuje zošit.
Do zošita píše cenu, akože Slovakia cenu pre nás, nie Amerika cenu. Píše 1800 DH za 2 sedáky a že nech mu mi teraz, do zošita napíšeme našu predstavu o cene.
Tak píšeme cenu, ale iba podľa nejakých emocionálnych dohadov, lebo nemáme vôbec inú referenciu z iného obchodu. Nevieme koľko takéto sedáky vôbec stoja.
Píšeme 1300 DH, on že málo. Píše 1550 DH, ale nakoniec končíme na 1400 DH, akože iba pre nás, lebo sme známi. Vysvetľujeme, že nemáme pri sebe toľko a že nemáme ani platobnú kartu (terminál na platbu kartou, sme si všimli hneď pri vstupe).
No problém, pošle s nami pomocníka na riad pre peniaze. Tak sa s ním lúčime.
Ideme s pufmi a aj s pomocníkom na riad. Dole pod obchodom čaká berber manager. Chce províziu za sprievodcu, pýta 50 DH, čo je akože OK, ale že nemáme, pošleme po pomocníkovi. Dohaduje sa arabsky s pomocníkom, aby zobral od nás peniaze aj pre neho.
O kúsok ďalej čaká druhý berber, ten čo nás dotiahol k Bab Debbagh. Aj on chce províziu, pýta 200 DH, hovoríme Too much (priveľa), ponúkame mu 40 DH. On že málo, zľavuje na 100 DH. Hovoríme, že stále veľa a ponúkame mu 50 DH ako managerovi. Súhlasí, tiež sa s pomocníkom dohaduje, aby zobral províziu aj pre neho.
Cesta na riad nám trvá dobrých 20-25 minút svižným krokom. Pomocník však pozná okolie, tak nás vedie na Jemaa el-Fna skratkami. Katka ide do riadu pre peniaze, ja čakám s pomocníkom vonku. Zvoní mu telefón, volá mu žena z obchodu. Podľa toho ako rozhadzoval rukami a aj podľa toho, že som zachytil názov ulice, kde je riad, pochopil som, že vysvetľuje, že musel ísť ďaleko.
Žena si pýta Katku k telefónu, aby si asi overila, že ju pomocník neklame. Vyplácame ho aj s províziou pre managera a druhého berbera. Veľmi ďakuje v arabčine, anglicky nevie a následne si ideme každý po svojom.
No páni moji, to bola ale jazda! 😆
Podvečer sa ideme najesť kúsok od riadu. V hlavnej úzkej uličke, ako inak, klasicky na zeleninový tajin. Tento stojí 30 DH porcia a zase troška inak pripravený. Je silno osolený, ale celkom sa dá, lepší ako ten zo včera. Sedíme v uličke, sledujeme tok ľudí a motoriek ktoré „tečú“ okolo nášho stola. Vychutnávame si atmosféru 🙂
Po večeri ideme smerom k obchodíku, kde sme zahliadli počas prechádzky tajin (ešte predtým, než nás odchytil berber), ktorý si chceme kúpiť na doma. Tento je strednej veľkosti a je lazúrovaný.
Predajca vysvetľuje, že ten bez lazúry je na pár použití a na ten lazúrovaný nám dá aj dva roky záruku 🙂
Cena? 150 DH. Nie je to extrémne prepálená cena. Chvíľu zjednávame, končíme 120 DH. Vieme už, že podobný tajin by sa dal kúpiť inde o kúsok lacnejšie, ale nie je to taká tragédia.
Ešte sa pýtame na pufy sedáky, za koľko ich predávajú. Veľmi podobný, keď nie taký istý ako sme kúpili pred chvíľou s celou tou „šou okolo toho“ v koželužnom obchode.
Cena u neho 300 DH kus!!! Otáčajú sa nám panenky a aj všetko ostatné 😆 😆 😆
Opodiaľ sadneme na marocký čajík za 10 DH porcia, čo je fér cena. Samozrejme rozímame o pufy sedákoch. Preplatili sme ich slušne, nezistili sme si cenu inde a nechali sme sa strhnúť emóciami. No čo už, ťažký život turistu v Marakéši 😀
Doma zisťujeme, že na Slovensku sa podobné sedáky predávajú za 140 € kus. Dodatočne sa utešujeme, že na Slovenské pomery máme za tú cenu dva 😉
Na hotely googlime o Bab Debbagh Tanneries koželužnách. Na Trip Advisore nájdeme viacero zlých recenzií. Úplne tie isté príbehy a scénare ako ten náš. Berberi na jeden deň v meste, obhliadka koželužien, obchod s koženými výrobkami. Je to všetko dobre zohraná partička 😀
Pred zotmením si dávame vychádzku k mešite Koutoubia a kolečko okolo nej. Predierame sa cez námestie Jemaa el-Fna davom ľudí, ktorý sa podvečer opäť vyrojili. A sním už klasicky aj šmelináris a žobráci, ktorý sú sem priťahovaný ako mušky ku svetlu v tme.
Poučenie dňa: Akonáhle sa na vás nalepí niekto, kto vám chce akože pomôcť robiť sprievodcu alebo ukázať smer, odmietnite ho. Ak to teda naozaj nepotrebujete, lebo ste stratený. V takom prípade si potom dopredu dohodnite cenu, lebo vás ošklbú aj o trenky 😀
Tiež, ak vás dovedú do shopu, kde niesu napísané ceny a majú pre vás pripravený čajík, buďte na pozore, pohostenie čajíkom symbolizuje, že si za to nakoniec priplatíte 🙂
V prvé dni po príchode nič nekupujte, ako sme už spomínali v Agadire, pokiaľ si neoveríte ceny aj u viacerých predajcov, lebo inak preplatíte 😀
Bože, to bol deň!
Galéria fotiek – Palace Bahia:
Galéria fotiek – Museum de Marrakech:
Galéria fotiek – Kasbah:
Galéria fotiek – Marrakech Medina:
Užitočné info a linky pre vás:
Mapa Marrakech Medina (PDF):
https://visitmarrakech.ma/data/plan_recto.pdf
Palác Bahia – Palais Bahia, vchod je hneď vedľa reštaurácie – restaurant El Bahia:
https://www.google.com/maps/place/Bahia+Palace/@31.6214484,-7.9833309,460m/data=!3m1!1e3!4m5!3m4!1s0xdafee4772c14bab:0x82985f4745817fdb!8m2!3d31.6217568!4d-7.9815553
Info o Paláci Bahia po anglicky:
https://en.wikipedia.org/wiki/Bahia_Palace
Hrobky rodu Saadiovcov – Saadien’s Tombs:
https://www.google.com/maps/place/Saadien’s+Tombs/@31.6171071,-7.991226,17z/data=!3m1!4b1!4m5!3m4!1s0xdafee4f1b2c320b:0xfdc76aef839e6ece!8m2!3d31.6171026!4d-7.9890373
Marakéšske múzeum – Museum de Marrakech:
https://www.google.com/maps/place/Museum+de+Marrakech/@31.6316483,-7.9883698,17z/data=!3m1!4b1!4m5!3m4!1s0xdafee6988fdf8cb:0x5f248cd3f7de7c66!8m2!3d31.6316438!4d-7.9861811
Quartier Des Tanneurs – koželužny v Bab Debbagh:
https://www.google.com/maps/place/Quartier+Des+Tanneurs/@31.6342348,-7.9807493,18z/data=!4m12!1m6!3m5!1s0xdafee148da83ee9:0x6b6f68e18d25c8c4!2sBab+Debbagh!8m2!3d31.6340407!4d-7.9789066!3m4!1s0xdafee14bf97fe27:0xaaaecd7b00f02945!8m2!3d31.6338883!4d-7.9798488
Mešita Koutoubia z 12. storočia:
https://www.google.com/maps/place/Koutoubia/@31.6236812,-7.9957316,17z/data=!3m1!4b1!4m5!3m4!1s0xdafee5c99d75ddf:0xd8cd38139a6e6fc2!8m2!3d31.623664!4d-7.993601
Recenzie na Bab Debbagh Tanneries, po anglicky so strojovím prekladom do Slovenčiny 😀
https://www.tripadvisor.sk/Attraction_Review-g293734-d318041-Reviews-Tanneries-Marrakech_Marrakech_Tensift_El_Haouz_Region.html
Ben Youssef Mosque :
https://www.google.sk/maps/place/Ben+Youssef+Mosque/@31.6324043,-7.9896362,17z/data=!3m1!4b1!4m5!3m4!1s0xdafee69803640af:0xb8f6cbaeb295983b!8m2!3d31.6323998!4d-7.9874475?hl=sk&authuser=0
