Nedeľný oddych na pláži v Agadire a pri hotelovom bazéne - Maroko / deň 5.

Náš posledný plný deň v Agadire. Na raňajky si dávame iba ovocie a okolo desiatej vyrážame na pláž. Omočíme prdele v Atlantiku a chvíľu na to prichádza kto?

Náš známy Abdul koblihář. Abdul sa teší, lebo už doobeda je veľa ľudí na pláži, čo znamená dobrý biznis pre neho. Pýta sa, či dnes máme zo sebou peniaze. Samozrejme, že nemáme, úmyselne. Zase neverí, veď sme mu to deň predtým „sľúbili“, že ich dnes so sebou budeme mať.

Nohy v piesku a nedeľná odylka na pláži v Agadire

Vlastne si to sľúbil on sám pre seba, ale to je jedno. Stále neverí, tak na dôkaz, že neklameme, vysýpame na uterák obsah vaku. Keď vidí, že tam niesu peniaze, už nie je taký neodbytný. Avšak nevzdáva to a zase si sám pre seba sľubuje, že poobede sa znova zastaví. Už mu nehovoríme, že sme na pláži posledný krát a lúčime sa stým, že možno poobede spravíme obchod 🙂

Neskôr si dávame prechádzku po pláži, popri vode, smerom k centru pláže. Tu je najviac ľudí, po ceste ešte zdravíme Abdula. V centre pláže sa to v nedeľu doobeda začína pekne plniť a tak sa zložíme.

Obzeráme sa okolo, nikde ani jedna turistická noha. Sme široko ďaleko jediný turisti. Nie je to však pre nás problém, je tu pohoda. Turisti sú pekne nasáčkovaný ďalej od vody vo svojich ohradených miestach s lehátkami a strážnikom 🙂

Mladíci kúsok od nás sa dobre bavia. Vyváľajú svojho kamaráta v piesku, proste nedeľná idylka na pláži. Všetko je v pohode.

Pobudneme asi dve hodiny a slnka už máme dosť. To začína naberať okolo obeda na obrátkach. Kúsok od nás prichádza viac členná rodinka a začne za rozbaľovať. Mi sa chvíľu nato balíme. Pani to vidí a začne sa ospravedlňovať, lebo si myslí, že odchádzame kvôli nim. Čo nie je pravda a vysvetľujeme, že je všetko v poriadku.

Po ceste z centra pláže si to štrádame po promenáde. Kúsok od hotela zdravíme pánka, čo nám požičal bajky a o kúsok ďalej sa lúčime s pánom od obrázkov. Ten čo nám predal výlet do Paradise Valley a dohodil bicykle 🙂

Poobede čilujeme pri hotelovom bazéne, samozrejme v tieni pod palmou. Slnko je v Maroku okolo obeda na Slovenské pomery naozaj extrémne silné. Sme poučený z predošlých dní. Pri bazéne sme do podvečera a potom vybehneme na zeleninové sendviče za roh od hotela, kde sme boli par dni dozadu.

Mladík, ktorý nás obsluhoval predtým nás spoznáva a ďakuje, že sme prišli znova. Po sendvičoch si dávame ešte prechádzkové kolečko okolo celého bloku hotelov a kupujeme zopár suvenírov ako magnetky a pod.

Bežné ceny v klasickom fástfúde. To, že prevádzky nemajú turisticky prepálené ceny, zistíte na prvý pohľad aj podľa toho, že tam jedia domáci.

V obchodíku vedľa nášho hotelu začujeme Slovenčinu. Rodinka s dvoma malými deťmi. Tak zdravíme a prihovárame sa krajanom. Do Agadiru prišli cez cestovku a za tri minúty nám pani vysype cely ich dovolenkový príbeh. Čo všetko bolo zlé a čo bolo naopak dobré. Na druhý deň veľmi skoro ráno cestujú na letisko do Marakéša a následne domov. Lúčime sa a želáme im šťastnú cestu.

Nedeľa bol kľudný deň, nikam sme sa neponáhľali. Večer kujeme plány na nasledujúci deň, čaká nás cesta autobusom do Marakéšu!

Galéria fotiek: