Návšteva v záhrady Jardin Majorelle a prechádzka po štvrti Kasbah

Dnes sme spánok celkom potiahli, budíme sa až po 9 hodine. Krátko na to začnú v niektorom z vedľajších riadov otĺkať omietku. Tým, že sú riady nalepené na sebe, je tam všetko počuť. Ťažko povedať odkiaľ to ide, je to však blízko.

Cieľom pre dnešný deň je záhrada Jardin Majorelle, ktorú nechal v prvej polovici 20. storočia postaviť francúzsky orientalistický maliar Jacques Majorelle. Okrem záhrady mal v areály aj svoje maliarske štúdio v ktorom tvoril. Po jeho smrti začiatkom 60. rokov 20. storočia záhrada upadla do zabudnutia.

V Jardin Majorelle je turistov veľa. Niektorý sa prikradnú do fotky ani nevieme ako 🙂

Až v roku 1980 Pierre Bergé a Yves Saint Laurent kúpili Jardin Majorelle, čím tento pozemok zachránili pred developermi. Odvtedy záhradu zrekonštruovali a postupne časom pribudlo aj múzeum venované berberskej kultúre, obchod s knihami, kaviareň a luxusný butik. Priestorom dominuje zeleň v peknom kontraste k Majorelle modrej farbe, ktorou sú natreté budovy a múriky jazierok. Majorelle modrú farbu si je možné kúpiť tiež v butiku a takto si priniesť atmosféru záhrady k sebe domov 🙂

Záhrada sa nachádza vo štvrti Gueliz, čo je nové mesto. Podľa Googlu by mal ísť k Jardin Majorelle autobus zo zastávky Koutoubia. Zástavka je na Googly síce vyznačená, ale v realite tam nikde nie je ani zástavka, ani označenie.

Čakáme dobrých 15 minút, naše číslo nechodí. Ani iné autobusy sa tu nepristavujú. Vraciame sa kúsok späť na zástavku Jemaa el-Fna a tam nájdeme naše číslo. Príde prvý (nie naše číslo) autobus a pýtame sa vodiča, či ide na Boukur Bab Doukkala, on kýve hlavou že áno. Nasadáme a vezieme sa.

Pohľad na štúdio, kde v minulosti maľoval Jacques Majorelle.

Prídeme k Bab Doukkala a vodič na nás kričí Bab Doukkala. Nieje to úplne presne, kde sme chceli ísť, ale odtiaľ asi odbáča na iný smer a toto je miesto, na ktoré nás mohol najbližšie doviesť.

Pri Bab Doukkala je veľká križovatka a aj hlavná autobusová stanica v Marakéši. Na autobusovej stanici je ruch a veľa ľudí. Zo strany od križovatky je zopár šmelinárov, ktorý predávajú len tak na chodníku, vodu, cestovné tašky Luis Vuitton, šiltovky Givenchi a Gucci a nejaké tie domáce šmakocinky.

Jardin Majorelle nie je odtiaľ ďaleko, tak ideme pešo asi 8-10 minút. Vstupné do záhrady je 70 DH na osobu. Záhrada je to naozaj pekná, je samozrejme ďaleko staršia ako Anima Garden, ktorú navštívili včera.

Tým, že je záhrada staršia, stromy a rastliny tu majú väčšie rozmery, čo vyzerá impozantne. Je tu však strašne veľa návštevníkov. Teda aj lavička na sadnutie a krátky oddych sa hľadá ťažšie. V Anima Garden bolo turistov toľko, že sme ich mohli zrátať na dvoch rukách 🙂

Keď je niekde dobré miesto na peknú fotku, treba čakať. Majú tu aj ryby v jazierkach. Je to tu naozaj pekné, rozlohou asi menšie ako Anima Garden. Len to množstvo ľudí, tých je tu naozaj veľa.

Na tej istej ulici je kúsok opodiaľ múzeum Yves Saint Laurent. Dnu však už nejdeme, čo neskôr ľutujeme.

Pamätník Yves Saint Laurent a Pierre Berge, ktorý záhrade vdýchli druhý život.

Vraciame sa obkľukou k Bab Doukkala, kde je verejný parčík, ktorý nie je ohradený a nemá ani strážnika. Tieto parky sú v Marakéši v zlom stave. Vyznačujú sa množstvom smetí, rozbitou dlažbou a smradom moču.

Nájdeme si lavičku v tieni pod palmou, ktorá je relatívne v poriadku. Aj s bonusom – s mačkou. Tie sú v Maroku všade, vyzerajú menšie a vychudnutejšie ako u nás. Samozrejme, aj táto je hladná a obšmieta sa okolo nás 🙂

Z parčíku po krátkom oddychu pešo do nášho známeho Cyber Parku, kde sa schladíme v tieni a potom naspäť na riad. Búracie práce pokračujú, pridáva sa aj zbíjačka. Kúsok po 16:30 nastane ticho, snáď už skončili. O 17:15 mešita zvoláva k modlidbám a par minút na to vrrrrrrrr, práce pokračujú a mi ideme radšej von.

Dávame si objavnú prechádzku smerom k bráne Bab Agnaou, ktorú podľa Googla postavili v 12. storočí a je hneď vedľa aktuálneho kráľovského paláca. Brána na prvý pohľad, nie je v príliš dobrom stave, na pravej a ľavej strane hniezdia bociany. Je to najznámejšia vstupná brána do štvrte Kasbah a zároveň je aj najviac dekorovaná.

Cez ňu sme hneď pri hrobkách rodu Saadiovcov a odtiaľ sa štrádame úzkymi bočnými uličkami ďalej, turistov tu nevidno.

Skončíme opäť na námestí Place des Ferbleteieurs, kde si dávame v malej reštaurácii náš obľúbený zeleninový tajin. K nemu dostávame 3 placky alebo palacinky? Nevieme čo to je. Čašník hovorí crepés, teda asi palacinky. Chuťovo sú blízko k zemiakovým plackám, farbou však nie.

Brána Bab Agnaou aj s bocianmi. Vstupná brána do štvrte Kasbah.

Máme ísť rovno alebo doprava? Stena, ktorá obkolesuje Marakéšsku medinu je v tomto mieste akoby useknutá.

Uličky lemujú obchodíky a dielne malých remeselníkov všetkého druhu.

Čašník, ktorý ma na sebe dres Fubu, vyzerá v tvári ako Rytmus, Naozaj. Donesie nám aj bez objednania korenené olivy a šalát, tie mu však vraciame naspäť.

Potom ešte marocký čaj, tiež bez objednania, to je zadarmo hovorí (for free). Ja vypijem, Katka nie. Z tajinu a placiek sme na naše prekvapenie dosť najedený, placky boli hutné.

Zeleninové tajiny robí každá reštaurácia trošku inak. Zakaždým kuchár použije inú kombináciu zeleniny, niekto dá viac soli, niekto viac korenia. Zatiaľ však vedie medzi tajinmi malá reštaurácia v Agadire, tam bol tajin najlepší 🙂

Mopedy, motorky a skútre sú v Maroku dôležitým dopravným prostriedkom.

Po jedle ideme rušnou uličkou k mešite Koutoubia, kde Katka kupuje kozmetiku a nejaké korenie. Ceny sú v poriadku a netreba zjednávať, hlavne však pani nevie veľmi dobre po anglicky.

Odbačame cez ešte rušnejšiu uličku k námestiu Jemaa el-Fna. Zase na večer sú ľudia vyrojený v uliciach. Všade hluk a vrava, jemný vánok prináša do nosa rôzne vône, k tomu šmelinári a žobráci, proste Marakéš 😀

Na námestí robíme pár fotiek. Aj hada si odfotím z diaľky. A už je pri mne týpek a chce zaplatiť za foto hada. Oni tam robia hadiu šou ako atrakciu pre turistov, za čo vyberajú peniaze.

Námestie Place des Ferbleteieurs. V pozadí je brána a za ňou sa nachádza el Badi Palace.

„Večerná špička“ na hlavnej ulici pre peších smerujúca k námestiu Jemaa el-Fna.

Tak sa rýchlo točíme preč a mizneme v dave. Týpek ešte na mňa kričí, this is no good (toto nie je dobré). Katka mi potom hovorí, že ma sledoval z úzadia hneď ako sme prišli, lebo videl že mám foťák na krku 🙂

Večer čilujeme na riade, máme toho dosť. Dnes bol kľudný deň, čo je skvelé.

Foto galéria – Jardin Majorelle: